Tunelové videnie: prečo vidíš len to, čo už poznáš?

(a čo s tým má spoločné RAS – retikulárny aktivačný systém)

Tunelové videnie si väčšina ľudí predstavuje ako extrémny stav (stres, paniku, krízu). V skutočnosti je to bežný režim fungovania mysle. Nevidíš realitu takú, aká je. Vidíš realitu takú, na akú si nastavený. A práve tu vstupuje do hry RAS.

Čo je RAS a prečo má takú moc

RAS je retikulárny aktivačný systém, je to filter v tvojom mozgu.

Jeho úloha je jednoduchá a nekompromisná: prepúšťať do vedomia len to, čo považuje za dôležité. Inak by si sa zbláznil. Mozog spracúva milióny podnetov za sekundu, ty vedome zvládneš spracovať len zlomok z toho. RAS sa preto pýta:

• Na čo sa dlhodobo sústreďuješ?
• Čo považuješ za hrozbu?
• Čo považuješ za možné?

A podľa toho ti vyreže tvoju realitu.

Tunelové videnie nie je chyba. Je to dôsledok.

Keď si dlhodobo nastavený na riziká, nedostatok, zlyhanie a slová ako „nedá sa“, RAS ti bude denne dokazovať, že: máš pravdu, iné možnosti neexistujú, zostať tam, kde si, je „bezpečnejšie“. Nie preto, že by klamal. Ale preto, že plní zadanie. Tunelové videnie vzniká vtedy, keď:

• opakuješ rovnaké myšlienky
• potvrdzuješ rovnaké závery
• pohybuješ sa v rovnakom mentálnom priestore

A potom sa čuduješ, že sa nič nemení.

Komfortná zóna nie je pohodlná. Je známa.

Mozog nemá rád neistotu. Má rád predvídateľnosť. Aj keď je ti zle, a ty vieš ako zle ti je, mozog to vyhodnotí ako bezpečnejšie, než niečo nové. Preto je vystúpenie z komfortnej zóny také nepríjemné:

RAS nevidí dôkazy, že to „funguje“, nemá historické dáta, nemá istotu.

Výsledok? Zúžené videnie, Sabotáž, Odkladanie, Racionálne výhovorky.

Kľúčový bod, ktorý ľudia prehliadajú

Nemôžeš chcieť nové výsledky a zároveň očakávať, že ich uvidíš starým filtrom. Najprv sa musí zmeniť to, na čo sa tvoja myseľ učí dávať pozornosť. A to sa nerobí presviedčaním. Robí sa tréningom.

Technika: „Rozšírený rámec možností“

Táto technika pracuje priamo s RAS.

Krok 1: Pomenuj tunel

Keď cítiš tlak, povedz si: „Toto je môj súčasný rámec. Nie celá realita.“ Tým oddelíš fakt od filtra.

Krok 2: Vytvor aspoň jednu alternatívu

Nemusí to byť hneď riešenie. Stačí možnosť. Polož si otázku: „Ak by existovala ešte jedna možnosť, ktorá by to bola?“ Nemusí byť realistická, logická, či hneď uskutočniteľná. Stačí, že existuje v predstavách. Tým dáváš RAS nový signál: „Hľadaj aj toto.“

Krok 3: Mentálny posun identity

Namiesto otázky „čo mám robiť“ sa spýtaj: „Ako by sa v tejto situácii správal niekto, kto sa nebojí nového?“ Nie preto, aby si ho kopíroval. Ale aby si rozšíril mapu správania, ktorú má tvoj mozog k dispozícii.

Krok 4: Mikrokrok mimo komfort

Nezaujíma nás hneď veľká zmena. Zaujíma nás signál pre RAS. Urob malý krok, ktorý:

• je nový
• je mierne nepríjemný
• ale nie paralyzujúci

Mozog si ho zapamätá ako: „Prežil som. Nestalo sa nič fatálne.“ A nabudúce tunel trochu povolí.

Prečo vizualizácia funguje (keď sa robí správne)

Nie preto, že by si „priťahoval realitu“. Ale preto, že učíš RAS, čo má považovať za relevantné. Keď si pravidelne predstavuješ:

• seba v novej role
• seba v novej reakcii
• seba v novej situácii

mozog začne:

• všímať si príležitosti
• registrovať iné signály
• oslabovať staré obavy

Nie magicky. Neurologicky.

Záver, ktorý sa neoplatí obísť

Tunelové videnie nezmizne tým, že ho odsúdiš. Zmizne tým, že prestaneš veriť, že je to celá realita. RAS nie je nepriateľ. Je to nástroj. A otázka nie je, či ťa filtruje, alebo nebodaj obmedzuje. Otázka je: podľa akých kritérií ho učíš filtrovať svet.

Ak chceš vystúpiť z komfortnej zóny, nezačni správaním. Začni tým, čo tvoja myseľ vôbec považuje za možné.

Rozšír svoju vieru v to, čo je pre teba možné a možné bude pre teba to, o čo si svoju vieru rozšíril.